zahonrozuma.sk

Na základe všeobecnejších zásad kompatibility rastlín a ich času výsadby sú vytvorené skupiny s ohľadom na to, aby rastliny boli vysádzané v rovnakom období a aby medzi nimi neboli známe negatívne alelopatické interakcie.

Jar

• Hrach, šalát, reďkovka – Hrach môže zlepšovať štruktúru pôdy a dodávať dusík, čo je prospešné pre mnohé rastliny, vrátane šalátu a reďkovky.
• Mrkva, pažítka, cibuľa – Cibuľa a pažítka môžu odrádzať niektoré škodce mrkvy, čím vytvárajú synergický vzťah.
• Kaleráb, okrúhlica, bazalka – Bazalka môže odrádzať niektoré škodce, ktoré by inak mohli napadnúť kaleráb a okrúhlicu.

Leto

• Fazuľa, cuketa, kôpor – Fazuľa dodáva dusík do pôdy, ktorý je prospešný pre cuketu; kôpor môže odrádzať niektoré škodce.
• Uhorka, šalát, reďkovka – Reďkovka môže byť vysadená medzi uhorky a šalát na postupné úrody a môže odrádzať škodcov.
• Paprika, bazalka, patizón – Bazalka môže mať pozitívny vplyv na rast a chuť papriky a patizóna.

Jeseň

• Cvikla, mrkva, pažítka – Cvikla a mrkva môžu byť vysadené spoločne na jeseň pre neskorú úrodu; pažítka môže odrádzať škodcov.
• Reďkovka, šalát, kôpor – Reďkovka a šalát môžu byť vysadené na jeseň pre rýchlu úrodu; kôpor môže odrádzať niektoré škodce.
• Cibuľa, petržlen, špenát – Petržlen a špenát môžu byť vysadené na jeseň pre rýchlu úrodu; cibuľa môže odrádzať škodcov.

Tieto skupiny sú len orientačné a môžu byť prispôsobené na základe lokálnych podmienok, dostupnosti semien a osobných preferencií. Výborný spôsob, ako maximalizovať využitie záhradného priestoru je dosádzanie po zbere predchádzajúcej úrody. Pôdu tak udržiavaťme aktívnu a zdravú.

Dosádzanie po zbere predošlej úrody

Pri výbere rastlín na dosádzanie je dôležité zohľadniť zostávajúci čas v rastovej sezóne a potreby nových rastlín. Tu sú návrhy na dosádzanie pre predtým navrhnuté skupiny:

Po jarnom zbere

• Po hrachu, šaláte, a reďkovke – Fazuľa alebo cuketa môžu byť dobré možnosti na dosádzanie, pretože sa dobre vyvíjajú v teplejšom letnom počasí a využívajú dusík, ktorý hrach pridáva do pôdy.
• Po mrkve, pažítke, a cibuli – Neskoro letné plodiny ako špenát alebo rýchlo rastúca zelenina (napríklad šalát) môžu byť výbornou voľbou na dosádzanie, využijú zostatok živín a rýchlo dozrievajú.
• Po kalerábe, okrúhlici, a bazalke – Letnú úrodu možno nahradiť ďalšou sadbou bazalky v teplejších oblastiach alebo rýchlo rastúcimi plodinami ako je špenát alebo reďkovka pre jesennú úrodu.

Po letnom zbere

• Po fazuli, cukete, a kôpore – Mladý špenát alebo šalát môžu byť zasadené ako náhrada pre rýchlu jesennú úrodu, využívajúc chladnejšie podmienky.
• Po uhorkách, šaláte, a reďkovke – Na ich miesto môžu prísť rýchlo rastúce jesenné plodiny ako špenát alebo jarná cibuľa, ktoré dobre znášajú chladnejšie počasie a majú krátke vegetačné obdobia. Tieto plodiny môžu efektívne využiť priestor a podmienky po skončení letnej úrody.
• Po paprike, bazalke, a patizóne – Na týchto miestach sa môže vysadiť ľahká zelenina ako rukola alebo reďkovka, ktoré sú odolné voči chladnejšiemu počasiu a rýchlo dozrievajú, čo umožňuje ešte jednu úrodu pred koncom sezóny.
• Po cvikle, mrkve, a pažítke – Ak je klíma dostatočne mierna, môžete zasadiť ďalšiu sadu rýchlo rastúcej zeleniny ako sú šaláty alebo reďkovky, ktoré môžu dozrieť pred príchodom zimy. V chladnejších oblastiach môžete na tieto záhona aplikovať zelené hnojenie, ako je ľubovník alebo horčica, aby ste zlepšili štruktúru pôdy a pridali živiny.
• Po reďkovkách, šaláte, a kôpore – Po týchto rastlinách sa hodí zasadiť ozimné plodiny alebo zelené hnojenie, ak už nie je dostatok času na ďalšiu úrodu. Ozimné obilniny ako je pšenica alebo žito môžu poskytnúť ochranu pôdy počas zimy a zlepšiť jej štruktúru na jar.
• Po cibuli, petržlene, a špenáte – Zvážte vysadenie krycích plodín alebo zeleného hnojenia, ktoré môžu počas zimy chrániť pôdu a na jar ju obohatiť o organickú hmotu. V miernejších oblastiach môžete skúsiť zasadiť zimný cesnak alebo ozimnú cibuľu, ktoré prežijú zimu a začnú rásť skoro na jar.

Vytvoril Chat GPT 4 podľa ponuky semien v e-shope pestujmezdravo.sk ku dňu 10.2.2023. Skupiny po tri rastliny boli vytvorené špeciálne pre produktívne hrebene záhona Rozuma.

Vstúpte do sveta záhradkárčenia s naším podrobným osevným plánom, navrhnutým špeciálne pre začiatočníkov, ktorí túžia po obohatení svojho života prostredníctvom organického záhradkárčenia a princípov permakultúry. Záhradkárčenie môže byť nielen zdrojom čerstvej zeleniny, ale aj prostriedkom k regenerácii pôdy a vytváraniu udržateľného prostredia priamo vo vašej záhrade.

Mesačný osevný plán

Osevný plán pre zeleninu v tabuľke podľa mesiacov, kedy sú ideálne podmienky na sadenie. Vzhľadom na sezónnosť a klímu môže byť tento plán orientačný a môže sa líšiť v závislosti od lokálnych podmienok a konkrétneho roka.

Táto tabuľka je zjednodušená a slúži ako orientačný plán. Presné časy sadenia môžu závisieť od aktuálnych klimatických podmienok a odolnosti konkrétnych odrôd voči chladu. Je tiež dôležité zohľadniť čas od výsadby po zber, čo sa líši u rôznych druhov zeleniny. Pre najlepšie výsledky je vhodné konzultovať lokálne odporúčania a zohľadniť rotáciu plodín.
Všetky semená zaradené do tohto plánu kúpite v e-shope pestujmezdravo.sk.

Poznámky k času sadenia

Pri určovaní času sadenia pre rastliny je dôležité zvážiť ich odolnosť voči chladu, teplotné požiadavky na klíčenie a rast, ako aj typickú dĺžku vegetačného obdobia. Nižšie uvediem všeobecné usmernenia pre sadenie vybraných rastlín podľa ročných období. Upozorňujem, že tieto informácie môžu byť závislé od špecifických podmienok v konkrétnej geografickej oblasti:

Jar

• Bôb – možno sadiť skoro na jar, hneď ako je pôda dostatočne teplá (aspoň 10 °C).
• Cibuľa všetana – vysádza sa skoro na jar.
• Cvikla – môže byť zasadená skoro na jar.
• Hrach – vysádza sa skoro na jar.
• Kaleráb – vysádza sa skoro na jar.
• Kôpor – môže byť zasadený skoro na jar.
• Ligurček – vysádza sa skoro na jar.
• Mrkva – vysádza sa skoro na jar.
• Okrúhlica – môže byť zasadená skoro na jar.
• Pažítka – môže byť zasadená skoro na jar.
• Petržlen – vysádza sa skoro na jar.
• Pór – sadí sa skoro na jar.
• Reďkovka čierna – vysádza sa skoro na jar.
• Reďkovka – vysádza sa skoro na jar.
• Šalát – môže byť zasadený skoro na jar.
• Špenát – vysádza sa skoro na jar.
• Valeriána poľná – možno zasadiť skoro na jar.
• Baklažán – sadenie sadeníc von po posledných mrazoch.
• Bazalka – výsadba sadeníc po posledných mrazoch.
• Fazuľa – sadí sa po posledných jarných mrazoch.
• Majorán – sadenice von po posledných mrazoch.
• Paprika – sadenice von po posledných mrazoch.
• Patizón – sadí sa po posledných mrazoch.
• Rajčiak – sadenice von po posledných mrazoch.
• Cuketa – sadí sa po posledných mrazoch.
• Tekvica muškátová – sadí sa po posledných mrazoch.
• Tekvica hokkaido – sadí sa po posledných mrazoch.
• Uhorka – sadí sa po posledných mrazoch.
• Zeler – sadenice von po posledných mrazoch.

Leto

Niektoré rastliny, ako sú fazuľa, šalát, reďkovka, a pažítka, môžu byť zasadené aj v lete pre neskoršiu úrodu. Leto je tiež vhodné na výsadbu sadeníc, ktoré boli pestované vo vnútri alebo v skleníku, aby sa zabezpečil dostatočný čas na dozrievanie pred prvými jesennými mrazmi.

Jeseň

Niektoré rastliny, ako cibuľa všetana a čierna reďkovka, môžu byť zasadené neskoro v lete alebo skoro na jeseň pre úrodu v neskorej jeseni alebo skoro na jar nasledujúceho roku.

Flexibilné obdobia

• Cibuľa, cvikla, mrkva, reďkovka, a šalát sú príklady rastlín, ktoré môžu byť vysadené v rôznych obdobiach pre postupné úrody.
• Fazuľa a hrach môžu byť zasadené viackrát od jari do skorého leta pre postupné úrody.

Tieto informácie sú všeobecné a môžu sa líšiť v závislosti od lokálnych klimatických podmienok a odrôd rastlín. Alelopatické efekty v rastlinách sú výsledkom chemických interakcií medzi rastlinami, ktoré môžu ovplyvniť ich rast, vývoj a prežitie. Niektoré rastliny vylučujú chemikálie, ktoré môžu podporiť alebo potlačiť rast susedných rastlín. Pri tvorbe skupín rastlín podľa alelopatickej kompatibility a času sadenia je dôležité zohľadniť tieto interakcie, ako aj to, že informácie o konkrétnych alelopatických vplyvoch môžu byť obmedzené alebo špecifické pre dané druhy rastlín.

Tento osevný plán pripravil Chat GPT 4 podľa ponuky semien v e-shope pestujmezdravo.sk ku dňu 10.2.2023. Skupiny po tri rastliny vytvoril špeciálne pre produktívne hrebene záhona Rozuma.

Pozrite si aj článok: Alelopatické efekty v záhradkárčení

Kniha prináša presný návod ako založiť a udržiavať záhon, ktorý nepotrebuje žiadne prihnojovanie, nielen minerálnymi hnojivami ale ani kompostom, či hnojom, pričom prináša bohatú úrodu. Kultúrne rastliny na ňom lepšie odolávajú chorobám a škodcom. Záhon navyše netreba polievať tak často ako bežný záhon. Za to všetko vďačí výživovému žľabu – výkopu uprostred záhona, ktorý pohltí všetok biologický odpad zo záhrady. Záhon Rozuma nesie meno po svojom autorovi Volodymyrovi Rozumovi.
Kniha je bohato ilustrovaná výtvarníčkou Katarínou Jahnovou.
Objednávať môžete na www.pestujmezdravo.sk

Slizniak je aktívny v noci a vo vlhkom počasí. Za slnečného a horúceho počasia sa ukrýva medzi hnijúcim lístím a odumretými rastlinami, pod kameňmi a hrudami pôdy, medzi haluzím a podobne. Slizniak je všežravec, môže sa živiť zeleninou a ovocím, mŕvymi telami živočíchov, poškodzuje sadenice zeleniny, obilia a trvalých tráv. Vajíčka slizniakov a často aj dospelci prezimujú v úkrytoch. Prezimované jedince pokračujú na jar v rozmnožovaní. Slizniaky žijú asi 5 mesiacov.

DOSKOVÉ PASCE

Pri hrozbe prehriatia a vyschnutia si slizniaky hľadajú úkryt s vhodnou mikroklímou, kde sa po zmrštení obklopia hlienom a prečkajú nepriaznivé obdobie. Na tejto vlastnosti je založená jedna z najúčinnejších metód ich odchytu pomocou úkrytových pascí. Môžu poslúžiť staré dosky, kusy preglejky, igelit a podobne. Pasce treba rovnomerne rozmiestniť po po záhrade vo vzdialenosti asi 3 m, pravidelne prezerať a vyberať slizniaky nahromadené pod nimi.

PREDÁTORY SLIZNIAKOV

Slizniaci majú dosť nepriateľov. Ochotne ich požierajú ježkovia, krtkovia, piskory, niektoré myšovité hlodavce, vtáky – havrany, kavky, škorce a niektoré čajky, domáce sliepky a kačice. Lovia ich mnohé žaby, ropuchy, jašterice a hady. Živia sa nimi aj bezstavovce, chrobáky, dravé larvy svetlušiek a tiež niektoré mäkkýše. Chrobáky a larvy napádajú najmä mladé a oslabené dospelé slizniaky. Larvy niektorých druhov múch sa tiež živia slizniakmi. Slizniaky majú nepriateľov aj medzi inými skupinami bezstavovcov, ako sú mnohonôžky a pavúky.

PARAZITY SLIZNIAKOV

Existujú aj parazity v tráviacom trakte, pečeni, obličkách, v pľúcach slizniakov a na povrchu tela – roztoče. Vajíčka slizniakov sú predmetom útoku dravých a parazitických živočíchov, no najväčšie škody najmä v teplých a vlhkých dňoch im spôsobujú parazitické huby.

PRIRODZNÉ PROSTREDIE PREDCHÁDZA ŠKODÁM

V prirodzenom prostredí je aj stav slizniakov prirodzený. Treba pripraviť nepriateľom slizniakov dobré prostredie pre život. Ježkovi nechať v niektorom kúte záhrady kôpku konárov, pod ktorú sa môže skryť, alebo mu spraviť búdku, stačí 10-15 cm vysoká búdka s plochou strechou, do ktorej nasteliete trochu sena a vedľa pripravíte misku s vodou. Krtkovia okrem slizniakov žerú aj larvy chrústa, zožerú síce aj kopu dážďoviek, ale nie kritickú, treba ich skôr privítať, než s nimi bojovať. Párik indických bežkýň vám v záhrade nenarobí škodu, zato si však pochutia na každom slizniakovi, ktorého nájdu. Sliepky tiež zredukujú populáciu slizniakov, ak si ich môžete dovoliť vypustiť do záhrady (my ich púšťame iba do tej časti záhrady, kde nie sú záhony Rozuma, sliepky totiž rozhrabú produktívne hrebene aj výživový žľab). Záhon Rozuma je tiež vhodným prostredím pre bezstavovce, chrobáky, dravé larvy, mnohonôžky a pavúky. Ak sa u vás n záhrade vyskytli hady, nechajte ich, nám zaliezli užovky do výživového žľabu, tie väčšie si poradia s hlodavcami, menšie so slizniakmi. V múriku z kusov starého betónu sa zas usadili jašterice.

ZÁSADA 10%

Napriek pasciam na slizniaky a prirodzeným škodcom, zostáva časť slizniakov, ktorá si pochutí na kultúrnych rastlinách a plodinách. To je úplne v poriadku, znepokojujem sa až vtedy, keď sa nepodarí predísť invázii, vtedy som pripravený pristúpiť k intenzívnemu zberu pomocou spomínaných pascí. Mne sa páči veta, ktorú povedal Boris Bublik: Prekáža vám, že vám škodcovia zničia 10% úrody? Zasaďte o 10% viac.Som hubár a pravidelne z lesa nosím huby ohryzené slizniakmi. Nikomu ani nenapadne sa nad tým pozastaviť, ohryzené časti vyrežeme a huby skonzumujeme. Prečo by to malo byť v záhrade inak. Trhal som mrkvu a časť z nej bola napadnutá slizniakmi. No a čo? Obrezal som obžraté časti a dal mrkvu do kuchyne na rýchlu spotrebu. Prístup Borisa Bublika ma veľmi oslovil.(Na obrázku ježko loviaci slizniaka v našej záhrade)

Sýtený kompostový čaj (SKČ) vynašla Elaine Ingram, americká mikrobiologička a výskumníčka v oblasti pôdnej biológie. Skúsení pestovatelia zeleniny vo svete ho pripravujú s melasou, keďže zelenina uprednostňuje bakteriálny SKČ. Fanúšikovia sadov a farmári, uprednostňujú na svojich poliach SKČ s prevahou húb, o tom si povieme nabudúce. Na rozdiel od EM technológie Dr. Teruo Higu, obsahuje SKČ tisíce druhov mikroorganizmov.

Sýtený kompostový čaj 

Na 10 l SKČ budeme potrebovať: 

• filtračné vrecko na cedenie kompostu (varné a filtračné vrecko),
• kompresor s hadičkou,
• ťažidlo aby bola hadička pri dne,
• vyzretý kompost ,5 kg,
• nádoba 10 l,
• melasa 50 g,
• voda.

Postup:

Filtračné vrecko potrebujeme iba vtedy, ak chceme SKČ aplikovať postrekom na listy rastlín. Môžeme použiť varné fltračné vrecko aké sa používa na výrobu domáceho piva a syra.

Do nádoby s vodou dáme kompost vo varnom vrecku alebo bez neho,  pridáme melasu, ktorá nám pomôže nakŕmiť baktérie. Necháme prebublávať 24 hodín. Aplikujeme ihneď po dokončení na pôdu, a na listy zeleniny i ovocia.

Kompresor môžeme použiť taký, ako sa dáva do akvárií a záhradných jazierok.
Voda z vodovodu je vhodná až po vyprchaní chlóru. 

SKČ používa skoro na jar, alebo vždy, keď potrebujeme naštartovať mikrobiálne procesy v záhone Rozuma. Listy ratlín a stromov sa ním postrekujú aspoň raz mesačne.

Záhon Rozuma

Záhon Rozuma je výkop v tvare V naplnený organikou od hrubších konárov, cez tenšie konáre, stonky väčších rastlín a až po zelinu a trávu na vrchu. Tráva tvorí funkciu prikrývky pred slnkom. Záhon Rozuma sa nikdy neprikrýva zemou, jeho podstatou je činnosť aeróbnych mikroorganizmov, húb a červov. Dá sa povedať, že záhon Rozuma imituje procesy v lesnej hrabanke.

Výživový žľab

Výkop v tvare V sa robí do šírky 60 – 80 cm a hĺbky 30-35 cm. Nazývame ho výživový žľab, pretože koncentrácia aeróbnych mikroorganizmov, húb a červov produkuje obrovské množstvo živín a rôznych biologicky aktívnych prvkov schopných poskytnúť výživu veľkému počtu rastlín.

Produktívny hrebeň

Rastliny sa pestujú na mierne vyvýšených pásoch – produktívnych hrebeňoch o šíke 30 cm. Práve pri takejto šírke produktívneho hrebeňa, každá rastlina bez problémov dosiahne svojimi koreňmi k výživovému žľabu, odtiaľ si vyberá všetky potrebné živiny. Úrodu na takýchto záhonoch výrazne zvyšuje pestovanie husto vysadených a alelopaticky vybraných rastlín. Rastliny si navzájom nekonkurujú, pretože sú plne zásobené všetkými živinami, vlhkosťou, ako aj slnečným žiarením, ktoré sa k nim dostáva zhora aj zo strán. Úroda produktívnych hrebeňov je trikrát väčšia ako pri bežnej výsadbe.