Slizniak je aktívny v noci a vo vlhkom počasí. Za slnečného a horúceho počasia sa ukrýva medzi hnijúcim lístím a odumretými rastlinami, pod kameňmi a hrudami pôdy, medzi haluzím a podobne. Slizniak je všežravec, môže sa živiť zeleninou a ovocím, mŕvymi telami živočíchov, poškodzuje sadenice zeleniny, obilia a trvalých tráv. Vajíčka slizniakov a často aj dospelci prezimujú v úkrytoch. Prezimované jedince pokračujú na jar v rozmnožovaní. Slizniaky žijú asi 5 mesiacov.
DOSKOVÉ PASCE
Pri hrozbe prehriatia a vyschnutia si slizniaky hľadajú úkryt s vhodnou mikroklímou, kde sa po zmrštení obklopia hlienom a prečkajú nepriaznivé obdobie. Na tejto vlastnosti je založená jedna z najúčinnejších metód ich odchytu pomocou úkrytových pascí. Môžu poslúžiť staré dosky, kusy preglejky, igelit a podobne. Pasce treba rovnomerne rozmiestniť po po záhrade vo vzdialenosti asi 3 m, pravidelne prezerať a vyberať slizniaky nahromadené pod nimi.
PREDÁTORY SLIZNIAKOV
Slizniaci majú dosť nepriateľov. Ochotne ich požierajú ježkovia, krtkovia, piskory, niektoré myšovité hlodavce, vtáky – havrany, kavky, škorce a niektoré čajky, domáce sliepky a kačice. Lovia ich mnohé žaby, ropuchy, jašterice a hady. Živia sa nimi aj bezstavovce, chrobáky, dravé larvy svetlušiek a tiež niektoré mäkkýše. Chrobáky a larvy napádajú najmä mladé a oslabené dospelé slizniaky. Larvy niektorých druhov múch sa tiež živia slizniakmi. Slizniaky majú nepriateľov aj medzi inými skupinami bezstavovcov, ako sú mnohonôžky a pavúky.
PARAZITY SLIZNIAKOV
Existujú aj parazity v tráviacom trakte, pečeni, obličkách, v pľúcach slizniakov a na povrchu tela – roztoče. Vajíčka slizniakov sú predmetom útoku dravých a parazitických živočíchov, no najväčšie škody najmä v teplých a vlhkých dňoch im spôsobujú parazitické huby.
PRIRODZNÉ PROSTREDIE PREDCHÁDZA ŠKODÁM
V prirodzenom prostredí je aj stav slizniakov prirodzený. Treba pripraviť nepriateľom slizniakov dobré prostredie pre život. Ježkovi nechať v niektorom kúte záhrady kôpku konárov, pod ktorú sa môže skryť, alebo mu spraviť búdku, stačí 10-15 cm vysoká búdka s plochou strechou, do ktorej nasteliete trochu sena a vedľa pripravíte misku s vodou. Krtkovia okrem slizniakov žerú aj larvy chrústa, zožerú síce aj kopu dážďoviek, ale nie kritickú, treba ich skôr privítať, než s nimi bojovať. Párik indických bežkýň vám v záhrade nenarobí škodu, zato si však pochutia na každom slizniakovi, ktorého nájdu. Sliepky tiež zredukujú populáciu slizniakov, ak si ich môžete dovoliť vypustiť do záhrady (my ich púšťame iba do tej časti záhrady, kde nie sú záhony Rozuma, sliepky totiž rozhrabú produktívne hrebene aj výživový žľab). Záhon Rozuma je tiež vhodným prostredím pre bezstavovce, chrobáky, dravé larvy, mnohonôžky a pavúky. Ak sa u vás n záhrade vyskytli hady, nechajte ich, nám zaliezli užovky do výživového žľabu, tie väčšie si poradia s hlodavcami, menšie so slizniakmi. V múriku z kusov starého betónu sa zas usadili jašterice.
ZÁSADA 10%
Napriek pasciam na slizniaky a prirodzeným škodcom, zostáva časť slizniakov, ktorá si pochutí na kultúrnych rastlinách a plodinách. To je úplne v poriadku, znepokojujem sa až vtedy, keď sa nepodarí predísť invázii, vtedy som pripravený pristúpiť k intenzívnemu zberu pomocou spomínaných pascí. Mne sa páči veta, ktorú povedal Boris Bublik: Prekáža vám, že vám škodcovia zničia 10% úrody? Zasaďte o 10% viac.Som hubár a pravidelne z lesa nosím huby ohryzené slizniakmi. Nikomu ani nenapadne sa nad tým pozastaviť, ohryzené časti vyrežeme a huby skonzumujeme. Prečo by to malo byť v záhrade inak. Trhal som mrkvu a časť z nej bola napadnutá slizniakmi. No a čo? Obrezal som obžraté časti a dal mrkvu do kuchyne na rýchlu spotrebu. Prístup Borisa Bublika ma veľmi oslovil.(Na obrázku ježko loviaci slizniaka v našej záhrade)